Ako sa v manželstve nepozabíjať...

Autor: Martin Štunda | 11.1.2011 o 13:35 | Karma článku: 8,28 | Prečítané:  1897x

  Tento článok som sa rozhodol napísať hlavne pod vplyvom niektorých reakcií na môj predošlý blog „ Naozaj sú muži z Marsu a ženy z Venuše“ ? Postrehol som, že niektoré diskutérky, zaujali dosť sarkastický postoj ku knihe Johna Greya, ktorú som použil v názve a vycítil som, že na ňu nazerajú so značným dešpektom až nezáujmom o jej obsah. Proti gustu žiaden dišputát, ale aj tak si myslím, že si táto kniha zaslúži rozhodne viac našej pozornosti...

 

Výhrady boli hlavne k tomu, že predsa pri vzniku určitého problému nebudú listovať v knihe a hľadať riešenie ako v nejakej príručke. S tým dokážem súhlasiť, lebo to by bola naozaj komická situácia. Lepšie riešenie je podľa mňa prečítať si túto knihu ako nejaké zábavné čítanie, lebo podľa mňa je takýmto štýlom písaná a potom ju nechávať v sebe rezonovať a dozrievať. A hlavne ju začať konfrontovať s manželskou praxou. A pokusne, ak sa to dá, občas niečo aj použiť. A výsledky ukážu. Alebo možno nie.

A možno by stačilo ísť na to ešte jednoduchšie. Z vlastných skúseností viem, že počas hádok sa už partneri navzájom nepočúvajú a je neskoro používať nejaké logické argumenty a vysvetlenia. Aj v bežnej komunikácii už manželia častokrát skĺzavajú do určitých stereotypov, neumožňujúcich im začať debatu, ktorá by pomohla vyriešiť problémy.

Vtedy by možno pomohlo zobrať pero a papier a začať písať.

  1. Čo sa mi samému na sebe páči a následne, s čím nie som u seba spokojný.

  2. Čo sa mi páči na mojom partnerovi a v čom by sa podľa mňa mal zmeniť.

  3. Aké činnosti v manželskom a rodinnom živote vykonávam a aké by som chcel vykonávať.

  4. Aké činnosti vykonáva môj partner a aké by podľa mňa mal vykonávať.

  5. Čo očakávam od manželstva a čo si myslím, že očakáva môj partner.

Myslím, že z odpovedí budú obaja partneri trochu prekvapení. A hlavne to pomôže trochu viac pochopiť toho druhého. Teda ak o to ešte stojíme. Mám pocit, že častokrát partneri žijú tie svoje individuálne životy, ale nežijú aj ten spoločný o ktorý hlavne ide. Ja viem, že je to ťažké, lebo treba ísť do pol cesty k tomu druhému a nie vždy sa nám chce. Ale myslím, že vesmír to tak úmyselne zariadil, keď nás stvoril tak rozdielnych, aby sme boli najsilnejší až vo vzájomnom spojení. Chce to len rešpekt a úctu. A potom príde aj láska. Naopak to až tak veľmi nefunguje.

Podľa jednej povesti Boh stvoril pôvodne len jednu bytosť, ktorá v sebe zahŕňala aj mužskú aj ženskú časť. No raz sa na tieto bytosti nahneval, rozsekal ich na polovice a rozhádzal po zemi. A odvtedy sa tie svoje polovice vzájomne hľadajú. Ja vám všetkým držím prsty, aby ste tie svoje polovičky, čím skôr našli.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry na Jupiterovom mesiaci. Uľahčia skúmanie oceánu a hľadanie života v ňom.

KOMENTÁRE

Toto sú hriechy? Vlastniť spodnú bielizeň, topánky na opätkoch?

Ak nenájdeme spoločnú reč, dopadne to zle.


Už ste čítali?