Keď sa nám mŕtvi prihovárajú v snoch...

Autor: Martin Štunda | 25.2.2011 o 10:55 | Karma článku: 9,95 | Prečítané:  2369x

Počas vysokoškolského štúdia v polovici 80. rokov minulého storočia, som mal na internátnej izbe dvoch spolubývajúcich. Jožo bol taký priamy a dobrosrdečný chlapec z dediny, ktorý veril len tomu, čo mohol chytiť do ruky. Vlado bol však zložitejší prípad. O pár rokov starší, mestský chalan, ktorý po večeroch čítal Moodyho „ Život po živote“ v anglickom origináli. Keď sme sa následne po nociach o tejto knihe rozprávali prežíval som akési svoje prvé „hororové“ príbehy...

 

Po krátkom čase začal Vlado akosi často chodiť po lekároch až bol napokon dlhodobo hospitalizovaný. Keď sme ho boli s Jožom navštíviť v nemocnici hýril ako vždy optimizmom, len sa nám zdal trochu nažltlý. Rozišli sme sa s konštatovaním, aby sa už prestal vyvaľovať po nemocničných posteliach a rýchlo sa vrátil do školy.

O pár dní začalo skúškové obdobie. Učili sme sa s Jožom na internáte a po dobrom obede sme si pravidelne zdriemli, aby nám to potom lepšie pálilo. Raz po takej poobedňajšej sieste sa môj spolubývajúci posadil na posteli, rukou si prehrabol vlasy a rozpačito sa na mňa zadíval. „Martin, predstav si, že sa mi snívalo s Vladom. Prišiel za nami na izbu a smial sa, že už nastúpi opäť do školy, aby stihol urobiť všetky skúšky. No ale divné je to, že ja si už roky nepamätám žiaden sen." Pokýval som plecami a odvetil, že to môže byť dobré znamenie. 

Večer bolo na našej izbe plno a rušno. Prebiehali MS v hokeji a my sme mali taký menší prenosný televízor. Už nepamätám s kým sme hrali len viem, že každý náš gól bol sprevádzaný hurónskym krikom až sa vždy zľakli aj rybičky v malom akváriu. Pri jednom takom výbuchu po góle sa zrazu otvorili dvere a do izby váhavo vstúpila Vladova sestra. Prešla po nás pohľadom a trasúcim sa hlasom povedala, „ Vlado dnes poobede zomrel....." Ostatné slová prešli už do plaču. Izba sa pomaly vyprázdnila.... 

Dnes v noci sa mi snívalo s iným spolužiakom, s ktorým som tiež nejaký čas býval na internátnej izbe. Vo sne sme sa stretli na nejakom cudzom mieste. Z tašky vytiahol fľašu šampanského nalial nám obom do pohárov a niekam na chvíľu odišiel, ale ja som sa zobudil skôr, ako sa on stihol vrátiť.... 

Ten spolužiak zomrel minulého roku. Na Facebooku má doteraz svoju stránku a na nej blahoželanie k tohoročným narodeninám, ktoré by mal 7. februára, zrejme od človeka, ktorý o jeho smrti nevie. „Všetko najlepšie a veľa chlastu, nemyslím mlieko vo fľaši z plastu, myslím tým niečo poriadne tvrdé, po ktorom aj týždeň ťažko ti bude".

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?