Keď sa nám mŕtvi prihovárajú v snoch...

Autor: Martin Štunda | 25.2.2011 o 10:55 | Karma článku: 9,95 | Prečítané:  2419x

Počas vysokoškolského štúdia v polovici 80. rokov minulého storočia, som mal na internátnej izbe dvoch spolubývajúcich. Jožo bol taký priamy a dobrosrdečný chlapec z dediny, ktorý veril len tomu, čo mohol chytiť do ruky. Vlado bol však zložitejší prípad. O pár rokov starší, mestský chalan, ktorý po večeroch čítal Moodyho „ Život po živote“ v anglickom origináli. Keď sme sa následne po nociach o tejto knihe rozprávali prežíval som akési svoje prvé „hororové“ príbehy...

 

Po krátkom čase začal Vlado akosi často chodiť po lekároch až bol napokon dlhodobo hospitalizovaný. Keď sme ho boli s Jožom navštíviť v nemocnici hýril ako vždy optimizmom, len sa nám zdal trochu nažltlý. Rozišli sme sa s konštatovaním, aby sa už prestal vyvaľovať po nemocničných posteliach a rýchlo sa vrátil do školy.

O pár dní začalo skúškové obdobie. Učili sme sa s Jožom na internáte a po dobrom obede sme si pravidelne zdriemli, aby nám to potom lepšie pálilo. Raz po takej poobedňajšej sieste sa môj spolubývajúci posadil na posteli, rukou si prehrabol vlasy a rozpačito sa na mňa zadíval. „Martin, predstav si, že sa mi snívalo s Vladom. Prišiel za nami na izbu a smial sa, že už nastúpi opäť do školy, aby stihol urobiť všetky skúšky. No ale divné je to, že ja si už roky nepamätám žiaden sen." Pokýval som plecami a odvetil, že to môže byť dobré znamenie. 

Večer bolo na našej izbe plno a rušno. Prebiehali MS v hokeji a my sme mali taký menší prenosný televízor. Už nepamätám s kým sme hrali len viem, že každý náš gól bol sprevádzaný hurónskym krikom až sa vždy zľakli aj rybičky v malom akváriu. Pri jednom takom výbuchu po góle sa zrazu otvorili dvere a do izby váhavo vstúpila Vladova sestra. Prešla po nás pohľadom a trasúcim sa hlasom povedala, „ Vlado dnes poobede zomrel....." Ostatné slová prešli už do plaču. Izba sa pomaly vyprázdnila.... 

Dnes v noci sa mi snívalo s iným spolužiakom, s ktorým som tiež nejaký čas býval na internátnej izbe. Vo sne sme sa stretli na nejakom cudzom mieste. Z tašky vytiahol fľašu šampanského nalial nám obom do pohárov a niekam na chvíľu odišiel, ale ja som sa zobudil skôr, ako sa on stihol vrátiť.... 

Ten spolužiak zomrel minulého roku. Na Facebooku má doteraz svoju stránku a na nej blahoželanie k tohoročným narodeninám, ktoré by mal 7. februára, zrejme od človeka, ktorý o jeho smrti nevie. „Všetko najlepšie a veľa chlastu, nemyslím mlieko vo fľaši z plastu, myslím tým niečo poriadne tvrdé, po ktorom aj týždeň ťažko ti bude".

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislava stotísícové poradenstvo k parkovaniu skrýva pred verejnosťou

Pri vytváraní analýzy sa vyskytli problémy, o ktorých mali zamestnanci zakázané hovoriť.

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac upozorňovala na chyby, tým viac problémov v práci mala.


Už ste čítali?