Otec, dcéra a šteniatko...

Autor: Martin Štunda | 13.4.2011 o 11:55 | Karma článku: 14,29 | Prečítané:  2394x

Kráčam včera, so svojou čerstvo deväťročnou dcérou, zo školy. Tradičné otázky, tradičné odpovede. „Ako bolo v škole ?.......dobre. Čo nové ?.......hmmmm, nič. A čo ste mali na obed ?............nóóóóó, takúúúúúú polievkúúúú a druhéééé jedlóóó, už neviem akéééé." Chvíľu ticho a potom útok z druhej strany. „ Tati a ty keď si bol menší, tak ste mali doma psíka" ? Tušiac prichádzajúce nebezpečenstvo, som spozornel....

Trpezlivo vysvetľujem, že sme mali niekoľko, ale že to bolo na dvore, kde mal psík viac slobody, ako by mal u nás v byte. Trpezlivo ma počúva a dopĺňa svoju otázku, že či som mal tých psíkov rád a že určite boli najprv také malé zlaté šteniatka a ukazuje mi, ako by ich stískala v dlani.

Po minúte mlčanlivej chôdze prichádza ďalšia emocionálna vlna. „ Tati a ja s Natálkou sme boli spočiatku tiež ako také malé šteniatka, však ? A mali ste nás radi a maznali ste sa s nami" ? S úsmevom ju utvrdzujem v jej predpoklade a čakám ďalšiu prílivovú vlnu. Tá prichádza o chvíľu a prináša aj očakávané rozuzlenie. „Tati a nemohli by sme aj my mať takého malého, zlatučkého psíka, ja by som sa o neho starala".

Zadržiavam smiech a snažím sa jej s vážnou tvárou vysvetliť, že psík to nie je hračka, ktorú keď nás prestane baviť, odložíme do škatule, ale že je to niekoľkoročná zodpovednosť o živé stvorenie. A že mám informácie od mnohých rodičov, ktorí sa musia po pár mesiacoch detskej eufórie potom o psíkov starať niekoľko rokov. Navyše už máme doma akvarijné rybičky, vodné korytnačky a papagája.

Na niekoľko minút zmĺkla a tesne pred našou bytovkou prišiel posledný pokus. Vystrčila ruku pred seba a zovrela ju v päsť. Keď som sa jej opýtal, čo robí, odvetila. „No predsa držím na vodítku psíka, aby nevbehol pod auto. Však je taký zlatučký.....nechceš ho pohladkať" ?

Doma bol celý večer už pokoj a o psíkovi ani zmienka. Až som bol so sebou spokojný, ako som túto citovú vojnu zvládol bez veľkých strát. Dcéra sa okúpala, prišla mi dať pusu na dobrú noc a vhupla do postele. Keď už zavládlo v celom byte ticho, sadol som si k počítaču. Zapol som ho v očakávaní mojej obľúbenej relaxačnej pracovnej plochy s obrázkom krásnej prírody....

......z tmavomodrého monitora však na mňa smutne hľadeli velikánske oči malého, hnedého šteniatka.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?