Prečo ma nepozvali na kráľovskú svadbu princa Williama...

Autor: Martin Štunda | 27.4.2011 o 10:00 | Karma článku: 6,50 | Prečítané:  1382x

V piatok, 29. apríla, si v katedrále Westminsterského opátstva povedia svoje „áno" / alebo svoje „nie"/ princ William a Kate Middletonová. Nech to už dopadne akokoľvek, veľa nechýbalo a mohol som sa tejto svadby storočia zúčastniť aj ja....  

Pred pár dňami u nás doma zazvonil zvonček. Keďže poštár zvoní vždy dvakrát, vytušil som, že sa niečo začína diať. Otvoril som dvere bytu a na chodbe som uvidel stáť dvoch mužov v čiernom. Keďže ani jeden z nich nebol Tommy Lee Jones, zvážnel som už úplne.

Pozval som ich ďalej a ponúkol kávu. Keď ju odmietli a zapýtali si lámavou slovenčinou čaj s mliekom, začal som tušiť koľká bije. Moje tušenie sa ukázalo správne. Boli to Angličania a prišli s tajným poslaním týkajúcim sa chystanej svadby princa Williama. Snúbenecký pár sa totiž na poslednú chvíľu rozhodol, že medzi pozvanými hosťami chcú mať aj obyčajných poddaných a to jedného z každého štátu EÚ, pričom ale predsa len musí spĺňať určité podmienky. A mňa vraj náhodným výberom určil počítač....

V momente ako som súhlasil s určitým testom, do mňa jeden z nich odzadu vrazil injekčnú striekačku. Po odobratí 100 ml krvi skonštatoval, že modrá krv by bola síce veľké plus, ale že očakávali skôr tú červenú. Po chvíli mi ten druhý uštedril buchnát do ramena. Ani som poriadne nestihol zjojknúť a už nejakým prístrojom skúmali tvoriacu sa modrinu. Krútenie hlavou mi naznačilo, že ani s touto modrou, nie sú veľmi spokojní.

Chvíľu ma potom uprene pozorovali a niečo si hundrali tou svojou kráľovskou angličtinou. A keďže ja mám problémy aj s tou hovorovou, veľmi som im nerozumel. Akurát mi bolo trochu povedomé slovo „stupid". Zrazu na mňa vybafli s otázkou, že či hrám šach a akú figúrku mám najradšej ? S tušením získania konečne nejakých pozitívnych bodov som nadšene prikývol, že hrám a najradšej mám pešiakov. A úplným potešením pre mňa je, ak môžem pešiakom vyhodiť kráľovnú a kráľovi dať mat.

Netuším prečo, ale po tejto mojej odpovedi zrazu všetko dostalo rýchly spád. Začali nervózne s niekým telefonovať a rýchlo si baliť svoje prístroje. Keď som sa ich pýtal, že či som teda uspel a aký svadobný dar by som mal mladomanželom kúpiť, len sa na mňa zadívali neprítomným pohľadom a vybrali sa smerom k dverám.

Tak som ich slušne vyprevadil a tesne pred tým, ako som ich stihol zavrieť, sa zrazu jeden z nich ešte ku mne otočil a spýtal sa, čítajúc z papiera, že či náhodou neviem, kde by našli nejakú..... Noru.....Mojsejovú, ktorú im počítač určil, ako prvú náhradníčku......

Ja som sa len jemne usmial a odvetil, že ju určite ľahko nájdu, pretože na Slovensku všetky cesty vedú do Pereša.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?