Moja čokoládová mama...

Autor: Martin Štunda | 21.6.2011 o 10:46 | Karma článku: 16,06 | Prečítané:  2570x

Do školy to mala dobrých šesť kilometrov.  V ich dedine nebola žiadna a do najbližšieho mesta musela každé ráno kráčať pešo. Občas, keď mala šťastie, jej zastavil voz ťahaný unavenými koňmi smerujúci na mestské trhovisko. Celá rozradostená sa vtedy uvelebila v zadnej časti voza a hompáľajúc nohami sledovala vzďaľujúce sa posledné domy jej rodnej dediny. Mala sedem rokov a bola uprostred druhej svetovej vojny.....

Najradšej mala čokoládu. Jej otec mal v dedine krčmu s potravinami a keď sa vrátila poobede zo školy už ju tam nahnal strážiť obchod. Ostatné deti sa hrali na ulici na vojakov a ona sa musela na predavačku. Zlostila sa, ale malo to aj svoje výhody. Čokoládové prsty jej závideli všetky deti zo susedstva. Horšie bolo, keď na to môj dedo prišiel. Ale väčšinou len pokýval hlavou nad dierami v čokoládach a pohladil ju po krásnych dlhých vlasoch.....

V tom čase bolo v dedine veľa vojakov. Najprv hovorili po nemecky a potom po rusky. Mama trochu viac rozumela tým druhým, ale tí prví zas viac rozumeli jej. Chodili k ním do krčmy na pohárik a pobavene pozorovali malé čiernooké dievčatko s dlhým vrkočom na druhej strane pultu ako ich jedným okom pozoruje a druhým pokukuje cez okno na ulicu, kde sa hrali jej rovesníci. Občas ju ich veliteľ zobral na kolená a s vážnou tvárou jej vložil do dlane veľkú čokoládu. Bola akási iná.....taká ....čokoládová. Potom jej ukazoval malú, trochu pokrčenú fotku, na ktorej bol on s hnedovlasým dievčatkom na rukách. Keď ju kládol na zem zazdalo sa jej, že má lesklé oči.

Čokoládové detstvo sa pomaly končilo a s ním ustávalo aj dunenie kanónov. Rusi cez dedinu len prešli, mokrí od vody z rieky, ktorú museli preplávať popri troskách mosta vyhodeného do vzduchu. Boli zarastení, unavení a vo vreckách určite neskrývali žiadne tabuľky čokolády. ....

Môj otec si so svojim nastávajúcim svokrom prvýkrát poriadne vypil práve v tej krčme. Už dávno nebola dedova, ale pracoval v nej ako vedúci. Išli vtedy spievajúci po celej dedine a takto predstavil svojho budúceho zaťa svojim susedom. Mama sa vtedy na oboch hnevala, lebo opäť musela ostať v obchode sama.....

A sama je už štrnásť rokov. Keď sa dozvedela o otcovej smrti kričala, že ho prežije len niekoľko dní. Hlavne však prežila  najťažších prvých desať sekúnd do momentu, keď zložila telefónne slúchadlo a s ťažobou všetkého smútku sa zvalila na posteľ. Opäť bola na chvíľu malým dievčatkom sediacim v zadnej časti voza a sledujúcim ako sa jej niečo blízke vzďaľuje.....

Najradšej mĺkvo sedím a s úsmevom počúvam jej historky z detstva. Ona už nič nechce. Stačí jej, len keď ju počúvam. Potom vstanem, objímem ju a ona ma pobozká na obe líca. A vonia......ja neviem......tak akosi naozaj ......čokoládovo.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?