Otcov list...

Autor: Martin Štunda | 6.7.2011 o 9:31 | Karma článku: 21,51 | Prečítané:  6371x

Naše životy sú cesty. Krátke, dlhé, prvé....posledné. Poprepletané slovami. Múdrymi i obyčajnými, boľavými i zbytočnými. Občas nevypovedanými, alebo napísanými v listoch.....Môj otec bol s mamou dobrých tridsaťsedem rokov. Naplnili tú časť svadobnej farárovej reči, kde sa hovorí, "....kým vás smrť nerozdelí....".

Prvýkrát mamu uvidel, keď ešte ako vojak robil u nich na škole prednášky pre žiakov. Keď ju po roku a pol prišiel opäť navštíviť už v civile, prvá jeho otázka bola, či je ešte slobodná. Bola, ale už nie dlho.

Otec sa napokon stal riaditeľom na tej škole, kde mamu spoznal. Odišla kvôli tomu pracovať inde. Bol ten typ manžela, ktorý bez problémov doma vysával a umýval riad. A vedel aj dobre variť. Učila sa však s nami mama a otec to všetko len z „diaľky" pozoroval. Nechal ju, nech ona na nás kričí, alebo nám rozdáva bozky. Raz za čas nás však pohladil.....

Neviem si spomenúť na veľa chvíľ, kedy by si moji rodičia pred nami prejavovali nejaké intímnosti. Buď to pred deťmi nepovažovali za vhodné, alebo na to nemali pri tých starostiach čas. Alebo som si to len jednoducho nevšimol. Možno som bol natoľko zahľadený do svojho bezstarostného detského stromového sveta, že som ten dospelácky ani veľmi nevnímal....

Milá moja Anička......píšem iba pre Teba. Spomínaš v liste, koľko toho doma robíš a že na všetko nestačíš. A že kto by to všetko porobil, keby si šla so mnou do kúpeľov. Ja iba toľko poviem, že práca bola, je a bude, ale nás už nebude. Priznám sa, že sa ma trochu dotklo, keď si povedala, že so mnou do kúpeľov nepôjdeš. Ale čo bolo, bolo. Teraz som tu sám a uvedomujem si ako mi chýbaš. Ešte dobre, že mám so sebou aspoň Tvoje fotografie a každý večer pred spaním sa na nich zahľadím a spomínam na tie krásne, spoločne prežité roky. Myšlienkami som pri Tebe a hladím ti jemne Tvoj boľavý chrbát a takto usínam...."

Otec sa často hlasno smial a aj hlasno a dobre spieval. A tak aj žil. Mama sa niekedy na neho preto hnevala. Ako riaditeľ strednej školy mal veľa priateľov, ale aj závistlivcov. Niekedy, keď som zaspával v detskej izbe, počul som ako sa s mamou po tichu rozprávajú. Ale výrazu „anonymný list" som porozumel, až o niekoľko rokov.

Posielam Ti veľa bozkov a mysli na mňa tak, ako ja na teba, po celý deň, ale hlavne, keď ideš spať a to tak intenzívne, aby sa mi s tebou celú noc snívalo. Tvoj milovaný manžel. "

List som našiel pred pár dňami v knihe, ktorú som si požičal od mamy. Práve ju dočítala a asi zabudla, že je v nej vložený. Napísal jej ho pred dvadsiatimi rokmi počas pobytu v kúpeľoch. Mal vtedy šesťdesiatjeden rokov a vďaka tomuto listu, som od neho dostal túto poslednú radu do života...

Post mortem....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?