O záverečnej...pive...a stoličke.

Autor: Martin Štunda | 12.8.2011 o 10:53 | Karma článku: 16,56 | Prečítané:  2171x

Pred pár dňami sme sa so známymi vybrali do kina. Išli sme finančne podporiť slovenský film a po jeho skončení sme sa rozhodli, že podobne podporíme aj slovenské pivo. Zastavili sme sa v podniku, ktorý má záverečnú o dvadsiatej druhej hodine...

Záverečná...

Keďže do záverečnej chýbalo už len asi tridsať minút, pre istotu som sa čašníčky pri pulte opýtal, či ešte stihneme jedno až dve pivá. S úsmevom súhlasila a tak sme sa usadili za najbližší stôl. Po chvíli k nám prišla jej mladučká kolegyňa so slovami: „Dobrý večer.....dúfam, že nebudete chcieť jesť."

V dobrej nálade z kina som jej s úsmevom zakontroval, že len v prípade, ak by na tom veľmi trvala. Zjavne však môj zmysel pre humor neocenila a dodala: „ Ale aj to pivo musíte vypiť najneskôr do tri štvrte na desať.." To ma už dobrá nálada postupne začínala opúšťať a so slovami „náš zákazník, náš pán"  sme opustili aj my tento pohostinný podnik....

Pivo....

Človek je však tvor nepoučiteľný a niekedy sa nepoučí ani na vlastných chybách. A teda aj my, v rovnakom zložení, sme opäť zavítali do toho istého podniku. Povedali sme si, že každý má právo na druhú šancu, ale pre istotu sme prišli už o ôsmej večer. Náš optimizmus navyše narástol, keď sme tam neuvideli našu „známu".

Ostatní si objednali svetlé pivo a ja jediný tmavé. Po jeho ochutnaní som však zistil, že je trochu nakyslé a oznámil to čašníčke. Skonštatovala, že občas sa im to stane a že či chcem niečo iné. Odpovedal som jej, že nebudem riskovať svoje zdravie a nech mi radšej donesie svetlé ako ostatným. Bez slova vzala moje tmavé pivo a o chvíľu priniesla požadované svetlé.

Pri neskoršom platení sa mi však akosi nepozdávala suma a s predtuchou odpovede som sa jej opýtal, či nám azda zarátala aj to reklamované pivo.

„ Samozrejme, že áno", znela jej nekompromisná odpoveď. „Veď by sme takto prerobili".

Po vysvetlení, že reklamačný proces vyzerá podstatne inak, ako si ho ona predstavuje, nám napokon namosúrene vrátila euro a išla sa sťažovať ku kolegyni pri pulte.

Stolička....

V ten večer nás osud zavial ešte do jednej letnej terasy na námestí. Bol tam však voľný iba jeden stôl s tromi stoličkami a my sme boli štyria. Stáli sme pri stole a očami hľadali voľnú štvrtú stoličku. Zrazu sa zdvihol jeden pán a priniesol nám svoju. Nechápavo som poďakoval a spýtal sa, že či ju on nebude potrebovať.

S úsmevom odvetil, že ani veľmi nie, lebo on je majiteľ toho podniku. Kým odišiel ešte som sa ho stihol opýtať, že kedy je u nich záverečná, lebo s ňou už máme zlé skúsenosti. Uprene sa na mňa zahľadel a srdečným hlasom povedal.....

„ Pane.......u nás určujú záverečnú iba hostia."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?