O mori a zemi...

Autor: Martin Štunda | 19.10.2011 o 9:42 | Karma článku: 6,22 | Prečítané:  567x

Rozbúrené more na prvý pohľad vyzerá, ako dobre pooraná zem. Avšak semienko, ktoré tam zasejeme nevyklíči a na breh sa napokon vyleje len slaná morská pena. Čo štípe v očiach...

Všetky naše myšlienky, slová a skutky, sú ako stopy v piesku. Sú ich milióny, navzájom prešľapané a vypálené slnkom, aby dlhšie vydržali. Sú tým jediným, čo po nás zostane, keď napokon vysypú aj náš piesok z urny. Hoci aj do mora.

Kto kráča za pluhom vidí len zem pod sebou. Hnedú a ťažkú ako je práca oráča. A kdesi v diaľke už cíti aj vôňu zrna. Ktoré sa stane chlebom. Našim....každodenným.

Keď dojeme chlieb, treba pozbierať omrvinky zo stola. Ťažkou a urobenou rukou ich zhrnúť do bielej, čerstvo vypranej zástery. Lebo príde aj doba omrviniek.

Keď je more pokojné, pripomína zrkadlo. Ukáže nám, akí naozaj sme. Či vyjdeme na breh s penou okolo úst, alebo s mušľou pri uchu. A more nám zaspieva. O zemi, ktorej sa nežne dotýka.

Dnes je doba rozbúreného mora. Ktorého vysoké vlny syčia na horúcom piesku. A snažia sa zmyť naše stopy. More sa však napokon upokojí. A oráč sa vráti k svojmu pluhu.

Ten jediný čakal na poli na jeho ruky. Aby ho opäť spojil so zemou...

 

Foto: rezbar-ferry.cz

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?