Mikuláš Dzurinda, okrem toho, že je maratónec, je zrejme aj dobrý šachista. Ťahy ma premyslené na niekoľko krokov /rokov/ dopredu a vie kedy ma chrániť obyčajného pešiaka a kedy obetovať trebárs aj kráľovnú.
Jeho verbálne odmietnutie spoločnej vlády so Smerom, patrí zrejme do kategórie podobných strategických a premyslených ťahov. Je si dobre vedomý, koľko percent voličov by mohol stratiť, keby to nevyhlásil. A ako by potom klesla jeho vyjednávacia sila pri zostavovaní vlády. A že je expremiér nerád dvojkou, bolo cítiť počas celého „pontifikátu" Ivety Radičovej.
Predseda SDKÚ tvrdí, že medzi jeho stranou a Smerom, sú neprekonateľné rozdiely a prirovnáva ich k ohňu a vode. Neviem síce, kto je aký živel, ale o jednom som presvedčený. Že lídri oboch týchto strán majú viac spoločného, ako sú možno ochotní pripustiť.
Zhodujú sa minimálne v tom, že nemajú radi Ivetu Radičovú. A zatiaľ čo Róbert Fico to azda až príliš otvorene priznáva, Mikuláš Dzurinda sa to snaží dosť neobratne skrývať medzi svojimi fúzami. Ani jeho tvár pokerového hráča nedokázala zakryť úľavu, ktorá sa v ňom rozhostila po vyslovení nedôvery terajšej vláde v slovenskom parlamente.
Nemyslím, že by v jeho averzii voči Ivete Radičovej, boli osobné antipatie. Skôr mi to pripadá, ako keď na pieskovisko príde k hrajúcim sa deťom nové dievčatko, začne im brať ich hračky a snaží sa zbaviť piesok rôznych nečistôt. Reakcie týchto, už značne zašpinených šarvancov, sú preto celkom pochopiteľné a samozrejme poriadne špinavé.
Mikuláš Dzurinda priznal, že v roku 2006 bol pripravený ísť do koalície s HZDS, ako alternatíva vláde Smeru s HZDS a SNS. Podľa jeho slov, by to vraj bola pre Slovensko lepšia opcia. Pre Slovensko neviem, ale pre nich dvoch určite. Lebo Mikuláš Dzurinda sa od svojho úhlavného nepriateľa veľa naučil. Ako chutí moc, aj ako sa z nepriateľov stávajú partneri.
Pán expremiér.......súhlasím s vami, že v politike nemusia byť nevyhnutne svätci. Úplne stačí, keď v nej budú slušní ľudia.
Foto: aktualne.centum.sk
