Keď rodí aj muž...

Autor: Martin Štunda | 18.4.2012 o 9:36 | Karma článku: 13,92 | Prečítané:  1167x

Občas sa stane, že ma niekto / hlavne moja manželka / upozorní na mierne vypuklé a mne veľmi sympatické bruško. Ja si ho vtedy väčšinou prekvapene obzriem a prehlásim, že po dvoch deťoch nevyzerám hádam až tak zle...

 

Pred štrnástimi rokmi sme s manželkou rodili prvýkrát. Odviezol som  ju do nemocnice vzdialenej asi dvadsať kilometrov, pretože len tam bola vtedy možnosť byť pri pôrode. Lekár ma však poslal domov s tým, že to ešte niekoľko hodín potrvá. Nemusím vám hovoriť, že som po byte chodil ako lev v klietke. Gynekológovi som volal každú hodinu a pýtal sa, či už môžem prísť. Ten ma len neustále upokojoval a vravel, že mám ešte čas. Okolo desiatej večer som stratil trpezlivosť a vyrazil rodiť... 

Manželku som stretol na chodbe ako sa stonajúc prechádza. Chytil som ju pod rameno a krúžili sme asi hodinu spolu. Cítil som na ruke každú jej kontrakciu.

Pri pôrode som stál za ňou a držal ju pevne za hlavu, aby si to náhodou nerozmyslela. A potom to nabralo rýchly spád. Manželka stonala, ja som zhlboka dýchal, ako nám vravela sestrička a lekár sa v tom hurhaji snažil robiť svoju prácu. Až prišiel posledný manželkin výkrik, ktorý vraj bolo počuť až u nás doma a ja som uvidel autorku tohto krásneho zmätku. Tvárila sa prekvapene, ale po pár sekundách sa svojim plačom aj ona aktívne pripojila ku všeobecnému hurhaju...

Prešli štyri roky, ja s manželkou sme už zabudli na pôrodné bolesti a tešili sa na ďalšie dievčatko. Možnosť byť pri pôrode, bola už aj v našej nemocnici a tak sme sa ešte v deň očakávaného pôrodu pokojne prechádzali po meste a užívali si aprílové poobedňajšie slniečko. Po návrate domov sme pozreli na naše brušká a svorne skonštatovali, že už je hádam čas.

V nemocnici to netrvalo ani dve hodiny. Krátka kontraktačná prechádzka po chodbe a moja štandardná masáž manželkinej hlavy počas pôrodu, pričom sa mi zdalo, že sestrička sa tam vyslovene nudí. Pomyslel som si, že pri ďalšom pôrode už nebude potrebný hádam ani lekár. Druhá dcéra nezaprela gény a po chvíli otáľania spustila rovnaký plač, ako tá prvá pred štyrmi rokmi.

Dnes som otcom dvoch krásnych dcér. Ich pôrody patria medzi moje najkrajšie chvíle v živote. A navyše sa môžem aktívne zapojiť do pôrodných debát mojich kolegýň. Len nechápem, prečo sa tak divne tvária, keď im tvrdím, že silné kontrakcie môžu spôsobiť mužom modriny na zápästiach....

 

 

Foto: zena.centrum.cz

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?