Tati...pozeraj sa na mňa.

Autor: Martin Štunda | 3.8.2012 o 15:05 | Karma článku: 16.06 | Prečítané  1734-krát

„ Kde máme mamku od tohto dievčatka ?", s vážnou tvárou sa opýtala lektorka ľudového tanca, vychádzajúc z miestnosti kde prebiehal konkurz. „ Mamka je odtiaľ asi tristo kilometrov, ale máme tu otecka", odpovedal som so snahou o humor, ktorý ma opustil v momente, ako som vo vnútri uvidel svoju desaťročnú dcéru zaliatu slzami...

Prvé, čo mi napadlo bolo, že neuspela a už som si v hlave chystal slová, ktorými sa ju pokúsim aspoň trochu upokojiť.

„Poďte dnu, otecko", pozvala ma ustarostená lektorka ďalej. Chytila dcéru za ramená a povedala jej nech sa predkloní.

„Viete o tom, že má skoliózu ? Tu v driekovej časti má nadmerné zakrivenie."
Akoby ma oliali horúcou vodou. „ Nie, nevedeli sme o tom"......habkám, hľadajúc slová.

„ Začína to väčšinou práve v desiatom roku života, takže ešte nič nie je stratené" snažila sa nás na záver upokojiť. „ Ale určite navštívte špecialistu".

Cesta domov bola napriek úspechu v konkurze trochu smutná.....a dcéra mi niekoľkokrát so slzami na krajíčku opakovala, že nechce nosiť korzet.

V ďalších týždňoch nasledovali rôzne vyšetrenia a na tom poslednom v Košiciach u špecialistky  na skoliózu padlo konečné rozhodnutie.

„ Tak dobre......nedáme zatiaľ korzet. Skúsime desaťdňovú rehabilitáciu, potom cvičiť ďalej doma, veľa plávať a piateho decembra sa mi prídete ukázať."

„ Veď to je deň pred Mikulášom", zareagoval som. „ Tak to vám donesieme nejaké sladkosti. Ale musíte mať vyčistené čižmy v okne."

Dovtedy vážna doktorka sa na mňa pozrela a usmiala. „Tak vás si budem určite pamätať."

Rehabilitačný cyklus sme zvládli na jednotku a dcéra bola sestričkami neustále chválená za svedomitosť a precíznosť. Po jeho ukončení cvičila poctivo ďalej aj doma a ja som bol rád, že jej to nemusím pripomínať.

„ Tati, pozeraj sa na mňa, či dobre cvičím.", bola jej najčastejšia veta. Niekedy dokonca úmyselne cvičila zle a keď som nereagoval, tak ma napomenula, že nepozerám.

Pred pár dňami odišli s druhou dcérou na týždeň k tete do Bratislavy. Prvý večer, hneď po príchode mi volala, že nebude cvičiť, lebo je z cesty unavená, ale že hneď ďalší už začne. A že povie ujovi, aby sa na ňu pozeral.

Priznám sa, že mi vošli slzy do očí, keď mi to vravela a bol som na ňu hrdý. A nepochybujem o tom, že toho piateho decembra dostane aj ona od doktorky svojho Mikuláša.

Toho najsladšieho....



Foto: stridavka.cz

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo voliť? Veľká anketa denníka SME

Verejne činní ľudia, ktorých oslovil denník SME, zvažujú, ktorej strane spolu so svojím hlasom pošlú 17 eur za hlas na činnosť.

KOMENTÁRE

Merkelová vydaná na milosť Putina a Erdogana

Toto nie je vzťah spolupráce, je to vyjednávanie o výkupnom, hovorí turecký politológ.

ŠPORT

Slováci nedali šancu Švajčiarom a opäť vyhrali Slovakia Cup

Hokejisti Slovenska vyhrali na Slovakia Cupe oba svoje zápasy a získali plný počet bodov.


Už ste čítali?