Tati...pozeraj sa na mňa.

Autor: Martin Štunda | 3.8.2012 o 15:05 | Karma článku: 16,06 | Prečítané:  1746x

„ Kde máme mamku od tohto dievčatka ?", s vážnou tvárou sa opýtala lektorka ľudového tanca, vychádzajúc z miestnosti kde prebiehal konkurz. „ Mamka je odtiaľ asi tristo kilometrov, ale máme tu otecka", odpovedal som so snahou o humor, ktorý ma opustil v momente, ako som vo vnútri uvidel svoju desaťročnú dcéru zaliatu slzami...

Prvé, čo mi napadlo bolo, že neuspela a už som si v hlave chystal slová, ktorými sa ju pokúsim aspoň trochu upokojiť.

„Poďte dnu, otecko", pozvala ma ustarostená lektorka ďalej. Chytila dcéru za ramená a povedala jej nech sa predkloní.

„Viete o tom, že má skoliózu ? Tu v driekovej časti má nadmerné zakrivenie."
Akoby ma oliali horúcou vodou. „ Nie, nevedeli sme o tom"......habkám, hľadajúc slová.

„ Začína to väčšinou práve v desiatom roku života, takže ešte nič nie je stratené" snažila sa nás na záver upokojiť. „ Ale určite navštívte špecialistu".

Cesta domov bola napriek úspechu v konkurze trochu smutná.....a dcéra mi niekoľkokrát so slzami na krajíčku opakovala, že nechce nosiť korzet.

V ďalších týždňoch nasledovali rôzne vyšetrenia a na tom poslednom v Košiciach u špecialistky  na skoliózu padlo konečné rozhodnutie.

„ Tak dobre......nedáme zatiaľ korzet. Skúsime desaťdňovú rehabilitáciu, potom cvičiť ďalej doma, veľa plávať a piateho decembra sa mi prídete ukázať."

„ Veď to je deň pred Mikulášom", zareagoval som. „ Tak to vám donesieme nejaké sladkosti. Ale musíte mať vyčistené čižmy v okne."

Dovtedy vážna doktorka sa na mňa pozrela a usmiala. „Tak vás si budem určite pamätať."

Rehabilitačný cyklus sme zvládli na jednotku a dcéra bola sestričkami neustále chválená za svedomitosť a precíznosť. Po jeho ukončení cvičila poctivo ďalej aj doma a ja som bol rád, že jej to nemusím pripomínať.

„ Tati, pozeraj sa na mňa, či dobre cvičím.", bola jej najčastejšia veta. Niekedy dokonca úmyselne cvičila zle a keď som nereagoval, tak ma napomenula, že nepozerám.

Pred pár dňami odišli s druhou dcérou na týždeň k tete do Bratislavy. Prvý večer, hneď po príchode mi volala, že nebude cvičiť, lebo je z cesty unavená, ale že hneď ďalší už začne. A že povie ujovi, aby sa na ňu pozeral.

Priznám sa, že mi vošli slzy do očí, keď mi to vravela a bol som na ňu hrdý. A nepochybujem o tom, že toho piateho decembra dostane aj ona od doktorky svojho Mikuláša.

Toho najsladšieho....



Foto: stridavka.cz

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?