Svedkovia Jehovovi...Svedkovia Telekomu

Autor: Martin Štunda | 4.3.2013 o 10:12 | Karma článku: 11,03 | Prečítané:  1945x

Občas ma navštívia. Dve ženy. Staršia a mladšia. Tá staršia rozpráva a mladšia sa na mňa usmieva. Počas toho sa aj ja milo usmievam a pozerám raz na jednu a raz na druhú. Aby sa neurazili, lebo viem, že ženy sú na to háklivé. Väčšinou ma aj niekde pozvú, na nejaké stretnutie, ale ja stále zabudnem kde...

Občas mi nechajú aj nejaký papierik na ktorom je Ježiš, len sa mi zdá, že vyzerá trochu inak, ako ten klasický. Keď ho neprezieravo nehodím ihneď do koša a nájde ho moja desaťročná dcéra, čaká ma množstvo otázok.


Občas stretnem dvoch chlapov v parku neďaleko nás. Staršieho a mladšieho. Stoja stále pod tým istým stromom a v ruke držia nejaké časopisy. Zrejme pre šachistov, lebo raz mi spomínali niečo o veži. Ale možno sa mýlim, lebo ja šachy veľmi nehrám. No viem sa na nich tak usmiať, že ma akurát pozdravia a spýtajú. " Na obed, na obed ? Na obed, na obed "....odvetím ja a ponáhľam sa rýchlo na obed.


Nedávno ma navštívili dvaja chlapi. Starší a mladší. Ten starší rozprával a mladší sa na mňa usmieval. Ja som sa na nich radšej neusmieval, aby si to náhodou zle nevysvetlili. Ten starší mi povedal, že prišli šíriť Slovo Telekomu a že mi chcú urobiť audit, lebo som určite doteraz žil v nevedomosti. Keď som ich požiadal, aby sa najprv preukázali nejakým znakom, že sú tí za ktorých sa vydávajú, boli najprv zaskočení, ale potom niečo po dlhom hľadaní vo vreckách našli.


Vysvetlil som im, že v dnešnom hriešnom svete musíme byť opatrní a zdalo sa mi, že ten mladší počas usmievania aj jemne prikývol na znak súhlasu. Vyzeralo to tak, že aj na tento rozhovor mi vystačí môj priblblý úsmev, ale ten starší bol zjavne iného názoru a začal mi klásť nepríjemné auditové otázky. Spočiatku som opatrne odpovedal, ale keď sa ma spýtal na takú intimitu, akože koľko platím svojmu doterajšiemu telekomunikačnému Ježišovi, zaťal som sa.


Keď odchádzali šíriť Slovo Telekomu k susedovi oproti, ten mladší sa už neusmieval. Ja viem, bolí z toho sánka. Papierik nenechali žiaden, takže som aspoň nemusel dcére nič vysvetľovať....


Zato ona mi vysvetlila, že títo ujovia tu už pred pár dňami boli, keď bola chorá. Otvorila im, lebo si myslela, že je to poštárka. Vraj sa na ňu milo usmievali a kládli jej otázky, ktorým veľmi nerozumela. A keďže je slušne vychovaná nehovorila nič, len sa milo usmievala...a trochu sa aj bála.


Ktovie. Možno ešte raz prídu. Možno sa bude ten mladší opäť usmievať, keď zabudne, že na mňa sa už raz usmieval. Ale radšej nech už neprídu. Na spoveď nechodím a neviem, ako by som sa ináč zbavil hriechu, ublíženia na zdraví blížnemu svojmu....



Foto: www.sekty.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?