Ján Čarnogurský...a jeho selektívna pamäť

Autor: Martin Štunda | 9.8.2013 o 10:31 | Karma článku: 15,35 | Prečítané:  2134x

Výhodou demokracie je aj to, že prezidentom štátu môže byť po splnení základných kritérií hocikto. Rizikom demokracie je aj to, že prezidentom štátu môže byť po splnení základných kritérií hocikto...

 

Niet snáď rozporuplnejšej postavy na slovenskej politickej scéne,  akou je za posledné desaťročia práve  Ján Čarnogurský.

Tento večný disident, ktorý za socializmu vyštudoval právo, aby ho potom využíval na podporu nábožensky prenasledovaných spoluobčanov momentálne zatúžil byť prezidentom prvého  samostatného Slovenského štátu.

A na cestu do Prezidentského paláca sa vybral obhajobou Tisovho slovenského  vojnového štátu, ktorému požehnal sám Adolf Hitler....

Jasné......vytrhávam z kontextu. On len chválil rozvoj slovenského školstva / samozrejme hlavne cirkevného/, literatúry a kultúry...

Mimochodom aj tieto jeho tvrdenia sú plné poloprávd a klamstiev, pretože niektorí  zo spomínaných umelcov už vtedy buď nežili, alebo boli otvorene proti vtedajšiemu nacistickému režimu.

A to ešte pán kandidát zabudol spomenúť výrazný ekonomický rozmach tohto vojnového štátu aj vďaka zhabanému majetku desaťtisícov deportovaných Židov.

Tým, že za každého deportovaného občana zaplatilo Slovensko navyše aj 500 ríšskych mariek, sme sa stali jedinou európskou  krajinou, ktorá vykonávala deportácie  vlastnými silami.

A pokojne mohol spomenúť aj to, že vďaka týmto masovým deportáciám sa vyriešila na Slovensku aj bytová otázka....

Ale toto mu už asi jeho otec, v tom čase poslanec  Slovenského snemu za Hlinkovu Slovenskú Ľudovú Stranu nestihol povedať.

V rámci objektivity však treba povedať, že Pavol Čarnogurský otvorene vystupoval proti vtedajšej protižidovskej politike.

Je však zarážajúce prečo potom výhodne „odkúpil" dom po deportovanom Dr. Eugenovi Neumannovi, ktorý zahynul v koncentračnom tábore a navyše v roku 1990 rodina Čarnogurských úspešne požiadala o „navrátenie domu do vlastníckeho práva", keďže v roku 1950 vtedajší súd priznal reštitučný nárok dcéry Dr. Neumanna.

Ján Čarnogurský skrátka hovorí, čo si myslí. Aj  napríklad o Rusku, Putinovi, alebo o Gustávovi Husákovi....

Veru. Človek by mal hovoriť, čo si myslí.

Len by to nemalo byť také zvrátené...

 

Foto:  webnoviny.sk

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?