A aj stratu obozretnosti. Máme pocit, že keď je demokracia môžeme skoro všetko. Hlavne keď sedíme doma v bezpečí pred modro blikajúcim monitorom.
Ale taký fejsbúk je všetko možné len nie bezpečné a súkromné miesto. Je to jedna veľká celosvetová krčma a kto sa v nej nevie správať nech tam radšej nechodí.
Zrejme to už vie aj bývalá športová moderátorka RTVS, ktorá kvôli jednému emocionálnemu statusu prišla o miesto a prokuratúra sa jej výrokom takisto začala zaoberať.
Zamestnávateľ má právo na výpoveď ak podľa neho došlo k porušeniu niektorých zmluvných podmienok. Sú tu na to súdy, aby to posúdili, ak druhá strana nesúhlasí.
Prokuratúra má právo a dokonca povinnosť vyšetriť podozrenie z trestného činu. Či už ide o krádež medeného odkvapu, alebo šírenie národnostnej neznášanlivosti.
Neželám bývalej moderátorke nič zlé a dokonca som presvedčený, že by tú strelnú zbraň nikdy nepoužila. Ale aj nahnevané slovo je zbraň. Hlavne keď ho vysloví verejne známa osoba...
Nerobím si ilúzie. Čítam už roky internetové diskusie a hemží sa to tam aj oveľa horšími a brutálnejšími názormi. A to je oveľa väčší problém, ako táto najnovšia kauza.
Poslanec za KDH, Jozef Mikloško, sa na dnešnej schôdzi parlamentu chystá opýtať ministra kultúry na oprávnenosť výpovede moderátorky a dokonca to prirovnáva k metódam totalitného režimu. Určite má právo na svoju otázku, ale okrem toho má aj istú povinnosť. Tvoriť také zákony, ktoré by neumožňovali vytvárať v spoločnosti atmosféru frustrácie, strachu a neznášanlivosti.
A v tejto oblasti urobili za 25 rokov poslanci, ale aj všetky vlády naozaj málo. Vďaka ich neschopnosti, alebo nečinnosti tu vznikol štát, kde vyše polovica občanov padla na sociálne dno. Tam ich dostali napríklad aj nebankové subjekty a aj následne niektorí exekútori, ktorým deravé zákony umožnili urobiť zo Slovenska bájne Eldorádo....
Nedôslednosť, nekoncepčnosť a aj tunelovanie rómskych projektov spôsobilo, že sa tu prešustrovali stovky miliónov eur bez výrazného efektu. Že tu vznikla, hlavne vo frustrujúcom prostredí rómskych osád generácia ľudí, ktorá nepovažuje za samozrejmé, že peniaze sa získavajú hlavne prácou.
A potom sa „páni“ čudujú. Víťazstvu Kotlebu v župných voľbách, 13 percentám v eurovoľbách, či príchodu radikálov a euroskeptikov do europarlamentu....
Je skormucujúce, že kauza „Kormúthová“ opäť rieši len dôsledky nie príčiny. Že jej jediným výsledkom bude asi len fakt, že si ľudia začnú dávať väčší pozor na to, čo hovoria a píšu.
A že nikto nemá ani tú najmenšiu snahu meniť prostredie v ktorom sa tvoria všetky ich myšlienky. A najmenej tí, čo sú zato najviac platení...