Ako sa v manželstve nepozabíjať...

Autor: Martin Štunda | 11.1.2011 o 13:35 | Karma článku: 8,28 | Prečítané:  1910x

  Tento článok som sa rozhodol napísať hlavne pod vplyvom niektorých reakcií na môj predošlý blog „ Naozaj sú muži z Marsu a ženy z Venuše“ ? Postrehol som, že niektoré diskutérky, zaujali dosť sarkastický postoj ku knihe Johna Greya, ktorú som použil v názve a vycítil som, že na ňu nazerajú so značným dešpektom až nezáujmom o jej obsah. Proti gustu žiaden dišputát, ale aj tak si myslím, že si táto kniha zaslúži rozhodne viac našej pozornosti...

 

Výhrady boli hlavne k tomu, že predsa pri vzniku určitého problému nebudú listovať v knihe a hľadať riešenie ako v nejakej príručke. S tým dokážem súhlasiť, lebo to by bola naozaj komická situácia. Lepšie riešenie je podľa mňa prečítať si túto knihu ako nejaké zábavné čítanie, lebo podľa mňa je takýmto štýlom písaná a potom ju nechávať v sebe rezonovať a dozrievať. A hlavne ju začať konfrontovať s manželskou praxou. A pokusne, ak sa to dá, občas niečo aj použiť. A výsledky ukážu. Alebo možno nie.

A možno by stačilo ísť na to ešte jednoduchšie. Z vlastných skúseností viem, že počas hádok sa už partneri navzájom nepočúvajú a je neskoro používať nejaké logické argumenty a vysvetlenia. Aj v bežnej komunikácii už manželia častokrát skĺzavajú do určitých stereotypov, neumožňujúcich im začať debatu, ktorá by pomohla vyriešiť problémy.

Vtedy by možno pomohlo zobrať pero a papier a začať písať.

  1. Čo sa mi samému na sebe páči a následne, s čím nie som u seba spokojný.

  2. Čo sa mi páči na mojom partnerovi a v čom by sa podľa mňa mal zmeniť.

  3. Aké činnosti v manželskom a rodinnom živote vykonávam a aké by som chcel vykonávať.

  4. Aké činnosti vykonáva môj partner a aké by podľa mňa mal vykonávať.

  5. Čo očakávam od manželstva a čo si myslím, že očakáva môj partner.

Myslím, že z odpovedí budú obaja partneri trochu prekvapení. A hlavne to pomôže trochu viac pochopiť toho druhého. Teda ak o to ešte stojíme. Mám pocit, že častokrát partneri žijú tie svoje individuálne životy, ale nežijú aj ten spoločný o ktorý hlavne ide. Ja viem, že je to ťažké, lebo treba ísť do pol cesty k tomu druhému a nie vždy sa nám chce. Ale myslím, že vesmír to tak úmyselne zariadil, keď nás stvoril tak rozdielnych, aby sme boli najsilnejší až vo vzájomnom spojení. Chce to len rešpekt a úctu. A potom príde aj láska. Naopak to až tak veľmi nefunguje.

Podľa jednej povesti Boh stvoril pôvodne len jednu bytosť, ktorá v sebe zahŕňala aj mužskú aj ženskú časť. No raz sa na tieto bytosti nahneval, rozsekal ich na polovice a rozhádzal po zemi. A odvtedy sa tie svoje polovice vzájomne hľadajú. Ja vám všetkým držím prsty, aby ste tie svoje polovičky, čím skôr našli.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.


Už ste čítali?