Kým dopíšem celý text, udejú sa pravdepodobne aj ďalšie skutočnosti....
Šiesti blogeri v eufórii z pozitívnej diskusie začínajú v hlave tvoriť ďalšie úvahy a traja znechutení zo záporných ohlasov sa dušujú, že v živote už nič nenapíšu. Trinásti sú nadšení z nárastu karmy a siedmi sa potichu rozčuľujú nad podivným vkusom čitateľov.
Udeje sa možno aj toto...
Dvanásť liberálov vytkne štyrom konzervatívcom ich dinosauriu minulosť a tí ich označia za účastníkov kokainových večierkov. Osemnásti pravičiari v diskusii navlečú trom ľavičiarom červené tričko a do ruky im vložia kosák a kladivo. Šestnásti ateisti obvinia siedmych kresťanov z upálenia Jána Husa a tí im to vrátia zaslaním ohňa pekelného. Šiesti diskutéri pošlú Cigánov do plynu a dvaja si chcú adoptovať rómske dieťa. Tri komentáre sú plné srdiečok a jeden plný bodiek.
Počas môjho intenzívneho a úporného písania sa narodia traja noví blogeri a jeden zomrie.
Za tento zlomkový vesmírny čas vznikne asi tak šesť dlhých politických článkov, tri príbehy zo života a jedna krátka báseň....
Vraciam sa domov z práce. Unavený vchádzam do mestského parku, ktorý ma vždy dokáže nabiť energiou. Predo mnou mladá mamička s ročným dieťaťom v kočiariku.
„ Jéééééj................krá , krá............grrrrrrrrrrblllllllááááá."
„Áno, to sú vrany a robia krá, krá a vidíš, aké sú čierne ? A pozri aké véééľke stromy tu sú. Teraz ešte nemajú lístie, ale už o chvíľu príde teta jar. To je taká milá pani, celá v zelených šatách."
„Krá, krá............úúúúúúúúúúú........brľľľľľľ."
„ A vidíš tam na ceste je značka STOP pre autíčka, aby zastavili a dali prednosť, lebo by sa mohli zraziť s iným autíčkom a ublížiť si navzájom. A to by bolo smutné."
„ Mamamama......gogogogo....."
Vychádzam s priblblým úsmevom z parku a klikám ich rozhovoru na karmu.
