Zločin a trest...

Autor: Martin Štunda | 14.3.2011 o 13:10 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1145x

Príbeh petrohradského študenta Raskoľnikova, ktorý v románe F.M. Dostojevského, zavraždil starú úžerníčku, ktorej dlhoval peniaze a jej smrť si pôvodne vedel aj zdôvodniť vyššími ideálmi, asi mnohí poznáte. Takisto je vám preto zrejme známa aj pointa, v ktorej sa napokon k svojmu skutku priznal a až po pridelení trestu, našla jeho trápiaca sa duša, pokoj a zmierenie. Okrem toho, že je tento román skvostný, dáva nám aj námet na premýšľanie o našich každodenných „zločinoch a trestoch"....

Pred pár dňami som prišiel do školy po svoju mladšiu dcéru. Pri skrinke s jej vecami mi oznámila, že nemá kľúč od visiaceho zámku. Požičala ho totiž spolužiačke, ktorá s ňou zdieľa skrinku a ktorá svoj nedávno stratila. Odchádzala totiž  skôr domov. Samozrejme odišla aj s jej kľúčom. Naše asi polhodinové snaženie na konci ktorého bolo pri skrinke niekoľko učiteliek, upratovačiek a jeden údržbár, skončilo napokon úspešným otvorením skrinky.

Pri ceste domov som dal dcére do ruky koláčik, ktorý má veľmi rada. Pozrela na mňa so zaslzenými očami a spýtala sa. „ Myslíš, že si ho po tom všetkom zaslúžim ?" Až ma tak stislo. Osemročné dieťa, ktoré sa „previnilo" tým, že chcelo pomôcť kamarátke sa cítilo zodpovedné za ten polhodinový zhon v škole. Za „zločin", ktorý nespáchala si chcela sama prideliť trest. Stálo ma dosť námahy, jej to správne vysvetliť. 

Ľudská duša je záhada. Nedá sa vidieť, zmerať a ani odvážiť. Dá sa len cítiť. V našom každodennom vzájomnom správaní. A podobne ako u tela, tak aj u duše, môže dôjsť k týraniu, alebo k sebatýraniu. A to bolí možno viac ako to fyzické. Pocit viny patrí podľa mňa k tým najhorším nástrojom duševnej inkvizície. A je smutné, že sa tento kult pestuje ako v náboženstvách, tak v spoločnosti ako aj v rodine.

Nehovorím, že tresty a postihy majú vymiznúť. Ale nemajú sa používať ako perpetuum mobile neustálych a nekonečných výčitiek a obvinení. Za jednu chybu jedno pokarhanie. A podľa možnosti také, ktoré nám umožní pochopiť nesprávnosť nášho predošlého konania. Trest má byť jednorázová trstenica a nie celoživotný bič.

Pocit viny je totiž ako rakovina. Rozožiera naše vnútro a vytvára nám peklo, už tu na zemi. Skôr ako teda dvihneme svoj rozhorčený prst na nášho suseda, partnera, alebo vlastné dieťa uvedomme si jedno. Vo vesmíre sú len dve  hlavné emócie. Láska a strach. Záleží len na nás, ktorú si vyberieme.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: Rusi majú vynikajúcu techniku. Všetko však závisí aj od politiky

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac.

DOMOV

Minister Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.


Už ste čítali?