Dedova slivovica...

Autor: Martin Štunda | 12.7.2011 o 12:46 | Karma článku: 14,06 | Prečítané:  2035x

Môj dedo bol krčmár. Chlapi v dedine ho mali radi, lebo im bez problémov dával na sekeru. A keď bolo treba vrátiť dlh, mnohokrát len mávol rukou a nalial ďalší pohárik. Mal výbornú domácu slivovicu, po ktorej sa svet zdal o čosi viac znesiteľnejší. „ Retiazkovala" tak, že sa z nej dali vyrábať šperky pre mladé dievčatá....

Ale deti ho aj tak mali najradšej. Jeho vrecká boli vždy plné sladkých cukríkov. Keď prechádzal dedinou, bolo to ako keby prišiel zmrzlinár. Nečudo, že ho všade volali za krstného otca. Ja som sa len potom ako malý chlapec čudoval, prečo ho pol dediny zdraví „dobrý deň.... krstný".

Keď sa počas druhej svetovej vojny blížil front a do dediny mali prísť Nemci, pre istotu sa ešte s niekoľkými chlapmi skryli v stodole. V slame prežili niekoľko dní. Ženy im tam nosili chlieb, slaninu a pálenku. Veru by nedbali, aby vojna trvala aj niekoľko mesiacov. Ale už po pár dňoch ich odhalil pes a bolo po hodoch. Našťastie krčmára potrebovali aj Nemci. Tí sa len rehotali, keď ich potom po jednom vyvádzali zo stodoly, so slamou vo vlasoch a s ústami mastnými od domácej slaniny.

Cukríky mal dedo vždy aj pre mňa. Už nebol krčmár, ale skupinár na družstve. Ale ľudí bolo u nich doma stále toľko, ako kedysi v krčme. Babka len nalievala a potichu sa mračila z pod šatky stiahnutej až doprostred čela. Ja som vtedy najradšej ležal na posteli a dedko ma pošteklil na chodidle vždy, keď prechádzal okolo mňa. Potom som vybehol na dvor a vyliezol na starú slivku pri stodole. Jedol som slivky, z ktorých dedo nestihol napáliť slivovicu a pozoroval svet, ktorý z tohto stromu akosi zvláštne „ retiazkoval" .....

Dedo do svojej osemdesiatky vyzeral aspoň o dvadsať rokov mladšie. Všetci o ňom hovorili, že sa „drží". Zlomila ho až havária, keď nastúpil do auta k susedovi, čo mal vypité. Táto chyba poznačila celý jeho ďalší život. Za pár minút ho tých dvadsať rokov dobehlo.....

Po niekoľkých mesiacoch v nemocnici sa už domov nevrátil. Babka už bola aj tak niekoľko rokov mŕtva, slivka dávno vyrúbaná a stodola bez slamy. Striedavo býval u nás a u maminých dvoch sestier. Najradšej sedával pri okne a celý deň dokázal pozerať na ulicu. Keď som sa ho opýtal, čo je tam nové, len pokrčil plecami a odvetil..... „ veď sa sám pozri".

Dožil sa napokon krásnych deväťdesiat rokov. Na jeho pohreb prišla skoro celá dedina. Aj tí, ktorých už on v posledných rokoch na ulici ani nespoznával. Prišli všetci, aj keď vedeli, že v jeho vreckách už nenájdu žiadne sladké cukríky....

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?