Nejdem písať recenziu rovnomenného filmu, ktorý si chcem pozrieť v našom kine až na oficiálnej premiére. Chcem napísať recenziu ich života, ktorého scénar si píšu oni sami.....
Pred pár mesiacmi som sa zúčastnil konferencie o Rómoch, ktorú organizoval Európsky komisár László Andor. Sedel som spočiatku sám v jednom rade. O chvíľu ku mne kráčala mladá, elegantná a sympatická dáma, ktorá si po chvíľke váhania sadla o stoličku ďalej. Po mojich slovách, že ja nehryziem sa usmiala a prisadla ku mne. V prvých štyroch vetách mi stihla dvakrát zdôrazniť, že je Rómka. Ja som tejto právničke pracujúcej už niekoľko rokov v Bruseli v antidiskriminačnej komisii položil otázku, že prečo mala potrebu mi to dopredu oznámiť. Smutne sa len usmiala a nenápadne zmenila tému.
Mám kolegyňu, ktorá pracuje v rómskej lokalite ako terénna sociálna pracovníčka. Za tie tri roky stihla popri svojom zamestnaní dokončiť strednú školu a absolvovať aj prvý ročník vysokej školy. Chodí vyobliekaná, vyvoňaná ako správna dáma a najväčšou pochvalou pre ňu je, ak ľudia nezistia, že je Rómka.
Mám kamarátku, rómsku novinárku, ktorá každú negatívnu, mediálnu správu o Rómoch, berie osobne. Trápi sa tým, ako keby to spáchala ona sama. Márne jej vravím, že nemôže niesť všetky bolesti sveta.
Cigán je ten, čo si svoju farbu a miesto narodenia nevybral. Môže si však vybrať, čo so svojim životom urobí. Ak má na výber....
Počas jednej návštevy rómskej školy som sa detí spýtal, čím chcú byť, keď budú dospelí. Všetci sa usmievali. Len jeden sa prihlásil a nahlas povedal, že on chce byť lekárom. Prezrel som si jeho zošit a povedal, že mu držím prsty, ale že na lekára má príliš pekné písmo.
Cigán je ten, čo ráno vstane a ide prezrieť kontajnery. V tichosti odstúpi a počká, kým nevysypeme ďalšie smeti. Cigán je ten, čo ide do herne, aby vyhral pre svoje deti na jedlo a sebe na cigarety. Zostane mu len na špagety a pretlak. Z toho navarí veľa s sýto....
Keď som pred rokmi prišiel prvýkrát do prostredia ich komunity obstúpil ma kŕdeľ detí a kričali jeden cez druhého......" Ujo, vy ste policajt ?.....Ujo, vy ste prokurátor ? Ujo, vy ste doktor ?....."
Cigán je ten, čo žije len od rána do večera. Nepozná roky, vníma len jednotlivé dni. Prijíma rozhodnutia, o ktorých si myslí, že sú momentálne najlepšie pre jeho rodinu. Lebo tak sa to naučil od svojich rodičov. Lebo treba prežiť. Lebo....
Cigán.
