O guľášových voličoch a ustarostenom starostovi...

Autor: Martin Štunda | 29.8.2011 o 18:30 | Karma článku: 12,59 | Prečítané:  1535x

Sedím v preplnenom kupé vlaku smerujúceho do Bratislavy. Vedľa mňa dve ženy v strednom veku, ktoré pracujú ako opatrovateľky v Rakúsku. Pri okne študentka medicíny „drviaca" sa na skúšku, vedľa nej čerstvý vysokoškolák tešiaci sa na zápis do prvého ročníka ......a oproti mne, smutný a ustarostený päťdesiatnik....

 

Je necelý rok starostom v svojej rodnej obci. Predtým pracoval veľa rokov na mestskom úrade v neďalekom meste, pričom posledné obdobie dokonca vo funkcii vedúceho odboru. Presvedčila ho však časť dedinčanov, aby sa postavil ako protikandidát dovtedajšieho starostu, ktorý sa chystal kandidovať už tretie volebné obdobie a s ktorým boli nespokojní. Riešil vraj len problémy svojej široko rozvetvenej rodiny.....

„Somárovi bolo dobre, tak išiel na ľad tancovať", okomentoval svoje rozhodnutie, už trošku viac uvoľnený starosta. „Ani som veľmi neveril, že vyhrám, pretože aj dovtedajší starosta rozhlasoval po dedine, že ma prevalcuje. Keď potom o niekoľko desiatok hlasov prehral, hanbil sa vyjsť pár dní z domu. A ledva mi odovzdal samotný úrad."

„ Nebudem sa ani vyjadrovať v akom stave som úrad prebral", pokračoval môj spolucestujúci. „Neporiadok v papieroch, nefungujúce obecné zastupiteľstvo, ktoré sa schádzalo len občas a aj to väčšinou v krčme, kde odsúhlasili starostovi to, čo potreboval. Veď boli skoro všetci rodina a tak aj rozhodovali. Aby bolo dobre pre nich."

„Ale povedal som si, že čo bolo, bolo a že ja začnem po novom. Lenže som zistil, že to nebude také jednoduché. Ako postaviť rozpočet, keď sa nedá ani len odhadnúť, koľko dostane obec od štátu prostredníctvom podielových daní ? Momentálne nám posielajú tak tretinu z toho, čo by mali. Takže len živoríme. Snažím sa získavať peniaze prostredníctvom rôznych projektov a využívať vedomosti a kontakty zo svojho predošlého zamestnania. Lenže, čo tí starostovia iných obcí, ktorí takúto výhodu nemajú ?"

Na moju otázku, či jeho snahu voliči aspoň oceňujú, sa len smutne usmial. „Ako ktorí. Niektorí áno, ale je dosť takých, ktorí spomínajú na časy, keď im predošlý starosta varieval pár krát do roka guľáš a platil pivo v krčme. A to bola jeho celá obecná politika starosti o obyvateľov. Asi k tomu budem musieť pristúpiť aj ja".....dodal ironicky s trpkým úsmevom.

„ Napríklad nedávno som vybavil peniaze na vodovod v časti dediny, kde ho ešte nemajú a stačilo si len zabezpečiť prípojky. Zrazu ho však nikto nechcel, že vraj majú studne. Keď sa im však znečistia, alebo vyschnú, budú ho chcieť hneď na druhý deň. A ja budem potom zlý starosta, čo im ani pivo v krčme nechce zaplatiť...", ukončil náš dialóg, opäť ustarostený starosta.

Pomaly sme sa už blížili k Bratislave. A ja som si v súvislosti s našim hlavným mestom uvedomil, že niektoré princípy má tá „malá" politika s tou „veľkou" spoločné. Častokrát aj v tej „veľkej" stačí guľáš a sľuby. K tomu ešte pár kíl múky a cestovín....................a potom na Vianoce ten vytúžený vianočný dôchodok. Akože...... od Ježiška.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.


Už ste čítali?