Prežiť skoro tisíc kilometrov trmácania po ukrajinských cestách v autobuse, sa dá len keď ste naozaj v dobrej partii a so značnými zásobami. Špecialitou tejto cesty boli okrem častých výmoľov ešte častejšie kontroly rôznych ukrajinských bezpečnostných zložiek, ktorých jediným cieľom bolo vymámiť od šoféra nejaké to slovenské pivo....
„Apartmánové" domčeky, ktoré mali svoje lepšie obdobie už dávno za sebou, nás privítali už značne ošumelou socialistickou architektúrou, vyšperkovanou množstvom krvavých fľakov po celom interiéri. Bolo nám jasné, že buď v nich došlo k hromadným vraždám, alebo k premnoženiu komárov.
V noci sme zistili, ktorá odpoveď je správna. Ranný pohľad do zrkadla nás utvrdil v presvedčení, že to bola posledná noc, ktorú strávime v tomto domčeku. Celodenný pobyt na pláži sme si predĺžili o celonočný pobyt v plážovom bare. Postupne sa k nám pridávali aj ďalší doštípaní zúfalci.....
Cítili sme sa ako milionári zo západu. Za jeden dolár sa dalo kúpiť buď pravé "Russkoje igristoje", alebo pollitrovka stoličnej. A za desať dolárov nám potetovaní molodci núkali ukrajinské devušky. Neboli sme však takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci a devušky sme odmietli. Tak sme len naďalej menili u čašníka svoje doláre za ukrajinskú menu a popíjali šumivý mok s našimi slovenskými dievčatami.
Až do chvíle, keď si nás všimla buď miestna polícia, alebo miestna mafia. Rozdiel sa dal ťažko zistiť. A ani nebolo na to času, keď sme uvideli ako odvádzajú so želiezkami na rukách jedného nášho priateľa. Vraj za porušenie ich zákona o výmene devíz...
Vyštartoval som k nemu, spolu s kamarátom a oprášil svoju ruštinu zo školy. Najprv neoblomný „strážca zákona" napokon privolil k prepustenie zo želiezok za „kauciu" dvadsať dolárov, lebo niečo vraj musí dať aj svojmu nadriadenému, ako nám stíšeným hlasom prezradil. Zjednali sme to napokon na pätnásť dolárov a fľašu vodky....
A tak plynula naša dovolenka. Cez deň sme v tieni stromov driemali na pláži a kúpali sa v mori a v noci sme žili a kúpali sa v šampanskom. Naše slovenské dievčatá po čase vystriedali ukrajinské pionierske vedúce, ktoré sa chceli vydať na Slovensko a pieseň „Slovenské mamičky", sme nahradili „ Kalinkou".
Neviem, či tú krv zo stien apartmánov už vyčistili. Ani to, či tam ešte šampanské stojí jeden dolár. Ale jedno viem určite. Ak má náš život vyzerať ak pravé „Russkoje igristoje", nesmieme ho vyrábať z lacných surovín....
Foto: myzeny.tvnoviny.sk
