Detstvo v čase cholery...

Autor: Martin Štunda | 14.3.2012 o 15:05 | Karma článku: 13,64 | Prečítané:  826x

Detský svet je úžasný v tom, že sa tam dá zrealizovať všetko. Vládne tam fantázia a predstavivosť a hlavne prítomnosť, na rozdiel od sveta dospelých, ktorí sa myšlienkami neustále pohybujú v minulosti, alebo v budúcnosti...

 

Keď som mal šesť rokov, v našom meste sa rozšírila cholera. Pamätám, že sa vtedy o nej dosť hovorilo a to navyše takým výstražným spôsobom. Ako malí šarvanci sme sa jej prirodzene báli a predstavovali si ju, ako nejakú čiernu pani, ktorá chodí po meste a unáša deti. Pri návrate zo školy, keď sa už navyše aj stmievalo, sme sa preto držali za ruky a zrýchleným krokom ponáhľali domov, do bezpečia.

Zhruba v tom čase ma jeden otcov kolega strašil tým, že ak budem jesť zajačie mäso, tak mi narastú dlhé uši. Samozrejme, že som mu uveril a dlhú dobu som odmietal jesť túto delikatesu. Detský svet totiž ešte nepozná klamstvo dospelých....

A je aj prirodzene úprimný. Niekedy až trochu kruto. Jedna mamina kolegyňa sa ma často pýtala, či jej dám olízať z mojej lízanky. Ja som vždy len mlčky zavrtel nesúhlasne hlavou. A raz, keď na mňa príliš dobiedzala som jej odvetil, že ma veľmi nepekný jazyk. Odvtedy už moju lízanku nechcela...

V tom čase sme bývali vedľa kasárni a tak som chcel byť samozrejme vojakom. Pochodovali sme za nimi s päťmetrovým odstupom a nohy a ruky dvíhali tak vysoko, že sme kopali jeden druhého do zadku. Toto moje predsavzatie mi vydržalo až do momentu, keď po našej ulici raz prešiel prezident Ludvík Svoboda aj so svojim konvojom. Odvtedy som každému hovoril, že budem prezidentom...

Časom som dospel. Teda aspoň vekom. Rozmýšľam, čo bolo, plánujem, čo bude a s úžasom pozorujem moje dve dievčatá, ako si vychutnávajú prítomnosť. Ako prežívajú rozprávky, ako rozprávajú s bábikami, zvieratami, rastlinami....

Pred pár dňami mi staršia dcéra oznámila, že zvažuje ako jednu z alternatív strednej školy, aj konzervatórium, čiže slangovo, konzervu. Ja som to v zásade neodmietol, keďže obidve chodia na klavír, na výtvarnú a tancujú vo folklórnom súbore. Chvíľu po našom rozhovore prišla za mnou aj tá mladšia, deväťročná a s vážnou tvárou mi oznámila, že aj ona by chcela ísť na tú............plechovku.

Ja som sa vzápätí nepedagogicky rozosmial a zatúžil, aspoň na pár okamihov, po návrate do detstva v čase cholery.... 

 

Foto: doma.nova.cz

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?